Zdravím vás všetkých. Po dlhšom čase, ako býva u mňa zvykom. Jedna spomienková, staršia vec. Jedno odkiaľ. Ak by niekto niekto uvažoval, mať ostré obe bytosti, či dieťa a nie matku, majú čiastočne smolu. Prvý prípad som neodfotil, druhý neoskenoval, ale je "spáchaný". Zvolil som tento.... Ďakujem Vám za vaše postrehy a slová k nej, fotke... Slnko v srdci...:o)) Opäť, pre otrlých...:o)) Neviem ako budú prijaté a pochopené tieto moje slová, či z nich bude ako sa občas stáva prijatá len „útočná“ stránka, alebo niečo iné. Je to na slobodnej voľbe. Inšpirovali ma k nim slová z jednej malej no skvelej knižky. Najskôr príbeh, na ktorom chcem stavať. V roku 1962 minulého storočia znásilnil pacient v liečebnom ústave pre mentálne chorých slobodné dievča, ktorá mala ťažkú schizofrénnu psychózu. Keď sa to jej otec dozvedel, požadoval okamžite potrat. Chcel, aby bolo v nechcenom tehotenstve zabránené hneď, v rannom štádiu. Personál to odmietol, pretože trestný zákon /v tom čase a na to mieste/ zakazuje vykonávanie všetkých potratov, okrem terapeutických, ktoré dôvodne ohrozujú matkin život. Má sa totiž za to, že podľa „morálneho“ zákona je odstránenie embrya po oplodnení vražda, zmarenie nevinného života. Ja nebudem a nechcem hodnotiť, dávať svoj názor, nechám to na vás. Ja urobím len ako keby prierez tým, ako sa, by sa, k určitým veciam staval nejaký akýkoľvek zákon, pravidlo. Ako by asi hodnotil. Muž znásilnil – znásilnenie je zlé – je vinný. Muž je z hľadiska lekárskeho, náboženského, ľudského nesvojprávny – je nevinný. Akékoľvek neovládané znásilnenie, charakterizované ako nevedomé, „nevinné“ je ospravedlniteľné – je nevinný. Zabitie človeka je zlé – potrat je vlastne zabitie – vykoná potrat - je vinná. Zabitie v sebaobrane, nutnej, proti vedomému agresorovi – je ospravedlňujúce, či už zákonmi alebo náboženstvom – je nevinná. Zabitie v sebaobrane, proti nevedomému, nezámernému, „nevinnému“ agresorovi je neospravedlniteľné – je vinná. Potrat z hľadiska ochrany psychického zdravia človeka je ospravedlniteľný – je nevinná. Potrat sám o sebe je zlý – neospravedlniteľné – je vinná. Nemožno zasahovať do Božích zámerov – je to neospravedlniteľné – z ľudského hľadiska sa nedá rozhodnúť, či má väčšiu hodnotu život matky alebo dieťaťa – každé rozhodnutie človeka je neospravedlniteľné – sú vinní. Embryo nepredstavuje osobu, či ľudský život /Aristoteles, Tomáš Akvinský a iní/ - potrat nie je zabitie – je nevinná. V každom zárodku je už kvalita celku, je to počaté a živé vývojové štádium človeka – je to zabitie – je vinná. Ak by žena útočníka – agresora, pri snahe ju znásilniť zabila, v sebaobrane, je to ospravedlniteľné – je nevinná. Ak by zabila nesvojprávneho, ktorý je z hľadiska jeho choroby „nevinný“, to je neospravedlniteľné – je vinná. Ak zabije „pokračovateľa“ v prvotnej agresii – embryo, je to neospravedlniteľné – je vinná. Embryo je nevítané, nechcené, vnútené násilím, pod hrozbou „smrti“ a je to „votrelec“ – je to neospravedlniteľné – „vyženie ho“ - je nevinná. Život človeka je posvätný, aj z hľadiska Boha – je to neospravedlniteľné – je vinná. Život prichádzajúceho nového človeka stojí na základe násilia, hriechu, ale účel svätí prostriedky – potrat je neospravedlniteľný - je vinná. Neplatí, že účel svätí prostriedky, čiže nový život neospravedlňuje znásilnenie, jeho násilný čin, pod akýmkoľvek ovládaním ho spáchal – je to neospravedlniteľné – on je vinný a ona nevinná. Mohol by som pokračovať, ale buď ma nenapadá nič nového, alebo by som len viacej rozdeľoval na drobné to, čo som už našiel, povedal. Záver neurobím žiadny, ten nechám na vás. Som naozaj veľmi zvedavý, aký bude. Čo kto nájde ako podstatné, k akému rozhodnutiu prišiel. Pridám len nekomentované voľné citovanie slov: „Počet nezmeniteľných zásad musí byť veľmi nízky. Ak budeme túto myšlienku sledovať ďalej, musíme sa zákonite dopracovať len k jednej jedinej takejto myšlienke – zásade. Pokiaľ totiž musíme dodržovať jednu zásadu za akýchkoľvek okolností, mali by sme sa zriecť každej inej zásady, ktorá by sa s ňou dostala do konfliktu. Existuje len jedna jediná definitívna zásada – Láska, aj keď nemôžeme vopred vedieť, ako jej podoba bude vypadať v praxi. Všetky ostatné zásady, myšlienky sa vzťahujú k nej ako jedinečnej, v konkrétnych situáciách len ako relatívne. Presne teraz nastala chvíľa, keď je celý ambiciózny projekt morálnej etiky, teológie, legalistiky..., odhalený ako úplná márnosť. Každý človek sa musí rozhodnúť sám za seba, podľa vlastných zvážení okolností a následkov jednania. Nikto sa nemôže rozhodnúť za neho, ani spochybňovať jeho voľbu. Ku ktorej dospel. Znamená to možno koniec morálnej teológie.“ /Pojem teológia nespájať prosím s akoukoľvek vierou!/ Slnko v srdci...:o))

ešte jedna zo sobotneho Štrkovca

obj. BIOMETAR 80/2,8 klik a dík

klik a dík

jedna z archívu... klik a dík

moja smutná krajina... klik a dík

3.2.2012

3.2.2011

...mám opuchnutú sietnicu...držte palce...

27.1.2012

27.1.2012

27.1.2012

politický prostitút - nik ho tam nechcel a predsa sa vnucoval

27.1.2012 klik na fotku viac obrázkov v mojej galérií

27.1.2012 Lovec goríl

ouzoud (maroko)

Jedna spomienková. Babenka pletie kôš. Vekom unavená, životom zmorená a predsa sa... A teraz vy..:o) Pôvodne zverejnený text som zmazal a nahradil týmto, iným. Nič nové, nič svetoborné, nič zvláštne. Ale určite nezrozumiteľné a bláznivé...:o)) Tieto slová sú okamžitou reakciou na iné slová, ktoré sa, ako ináč, dostali mne do uší. A ako ináč, v tých slovách som započul niečo iné, ako asi do nich ich autor vložil, chcel nimi povedať. Ale práve táto vec potvrdzuje to, že ďaleko dôležitejšie je to, ako to čo počujeme počúvame. Veta: „S čistou mysľou, je pre mnohých ľudí nesmierne dôležitá bytosť, tak ako oni pre neho....“ To, čo som si všimol najviac boli prvé tri slová tejto vety – „S čistou mysľou“. A to ostatné som si okamžite nahradil slovom „Jednota“. Jednota – jednota bytia, života, ducha, všetkého čo existuje. Všetci a všetko sme jeden „organizmus“, jedna veľká jednota bytia, existencie. Nie sme od seba oddelení, len svojou predstavou o oddelenosti. Je jedno, či hovorím o hmote, alebo energii, či duchu. Je mi jasné, že krútite hlavami a nezazlievam vám to. Akokoľvek však, určite poznáte zákon zachovania energie, ktorý zatiaľ nikto nedokázal vyvrátiť. Je jedno, či to je vedec, alebo duchovný. Ja dýcham vzduch aj ho vydychujem. A ten mnou vydýchnutý vy vdychujete, niečím obohatený, ale podstata je rovnaká. Môj organizmus čokoľvek prijíma a časť z toho vylučuje, časť premieňa na niečo iné. Časť sa dostáva späť do zeme, v ktorej sa to opäť len premieňa na čosi iné. A cez produkty planéty sa to dostáva do vás ostatných. A naopak. Čo myslíte, keby ste odvážili planétu zem teraz a pred tisíckami rokov, bol by vo váhe rozdiel? Zásadný rozdiel? Ja si myslím že nie. A čo duša človeka? Ten, čo v ňu neverí, nech sa vráti k zákonu zachovania energie. Veď aj človek je hmota. A ten, čo v dušu človeka verí, ten o jednote asi nemôže pochybovať. Aj keď duše majú svoju identitu, sú jedinečné, rovnako sú aj prepojené. Sú podobne ako kvapky mora v mori, bunky v organizme, atómy v zemi... V kvapke je kvalita celého mora, môžeme v nej počuť jeho hluk, cítiť jeho silu. V atóme je rovnako tak veľká sila, ako v celej planéte a je rovnako aj obrazom celého univerza. V bunke je ukrytý celý tvor, ktorý z nej vznikne. Naše energie na seba vplývajú, akokoľvek by sme sa tomu chceli brániť, mysleli si, že to tak nie je. Že ja nevplývam na iných, iní na mňa. Sme jeden organizmus, ktorý napriek veľkým vonkajším zmenám, ktoré vnímame len na základe psychologického fantómu menom čas, ostáva stále jeden. Ozvena každej zmeny v jedinom atóme je, bude cítiť v celom univerze. A do tohto mi vrazili slová – „S čistou mysľou“. Viem, že mnohým z vás je známe, jasné, že myšlienka je energia, ktorá naozaj tvorí. Ale ja si pridávam k nej ešte aj pocit. A toto všetko v danej vete je „posvätené“ slovom „čistá“. Moje myšlienky, ich čistota je vlastne vašou, vám vloženou do vašej večnej existencie. Moje pocity sú vám dané rovnako. Ich echo k vám raz určite dorazí. A v ich čistote budete VY pre mňa nesmierne dôležití. Nielen to, čo konám. Ale hlavne to, z akými myšlienkami, pocitmi, pohnútkami tak konám. To je to najdôležitejšie! Lebo to, že budem žať len to, čo som zasial, je „vopred“ dané osivom, čo mám v rukách. Ale v akej kvalite to, čo zasejem budem zberať, to je už dané na mne. Vždy sa mi moje myšlienky a pocity cez vás, všetko živé aj neživé, vracia späť. Slnko v srdci....:o)

Zdravím vás všetkých, po dllllhom čase. K fotke - Pakistan, neďaleko hranice s Afganistanom, stretnutie s nomádmi. Už len záujem o ich život a bytie je pre nich podozrivé. Pravé poludnie. Tentoraz v akcii moja zrkadlovka a film FUJI Neopan400CN. Tak, nech sa páči, vaše slová.... Pre tých, kto sa chce zamotať v mojich neukončených myšlienkach. Už dlhšie mi leží v hlave, srdci, jedna vec. Je to čosi, čo pochádza z moslimského sveta. Ale to, čo mi nedá spať je ukryté v „obyčajnej“ prirodzenosti človeka, jeho duše. Ale akokoľvek, keďže je to vec hlboko ženská, pokúšal som si brať na seba úlohu vlastne nemožnú. Pochopiť cítenie, vnímanie ženy, jej vnútorných citov a pocitov. A o to viac aj popísanie čohokoľvek, čo za tým môže byť. Osobne si myslím, že žiadna žena nepovie mužovi skutočnú pravdu, čo sa v nej skrýva, v súvislosti s tou vecou. O čo ide? Mnohoženstvo. A ešte viac, jeden z hlavných dôvodov, prečo si muž berie za manželku druhú ženu. A tým je hlavne „neschopnosť mu porodiť“ /naschvál som to dal do úvodzoviek/. A na druhom mieste neuspokojenie ho. Mňa ale vôbec nezaujíma neuspokojenie telesné, zvieracie, pudové, ale duchovné, duševné, citové. Neuspokojenie v cite lásky a spoločného vzťahu. Prvý dôvod. Žena „nedá“ mužovi dieťa, syna, tak si za ženu berie inú, druhú. Ale s prvou sa nerozvádza! Rozvod by pre ňu bol väčšou urážkou, potupou, ako byť „odsunutá“ na druhú miesto v hierarchii manželiek. Ostáva v mužovom dome, ako pomocníčka, druhá manželka, opatrovateľka muža a detí, rodičov. Aj keď občas sú ženy v domácnosti rovnocenné, v tomto prípade to tak nie je. A uvažoval som, čo cíti, vníma, aké sebahodnoty v sebe prežíva „odvrhnutá“ žena? Skúšal som si to precítiť. Je to ťažké, ale predsa len niečo sa objavilo. Tá žena chce nielen milovať, ale aj byť milovaná. Možno jej prvého muža, možno niekoho iného. Ale chce, jej podstata po tom túži. Ale na jej mieste niekto je, niekto sa dostal. A aj keď jej muž v slovách vraví, že ju miluje rovnako, veď je jeho ženou, jej vnútorné pocity musia byť veľmi bolestivé. Jej city lásky nemajú slobodu prejavu. Pre ňu nie je miesto, doslova a do písmena, v jeho živote. Napadlo ma aj niečo iné. Čo ak sa v nej, nejakom mužovi, odohrá niečo čo je v tom svete „zakázané“. To, že ona sa vnútorne „platonicky“ zamiluje do iného muža, ale ten muž už ženu doma má. Ženu, ktorá dopadla podobne ako ona. Nemôže dať pre nejaký dôvod manželovi dieťa a je odsunutá na druhu koľaj. A rovnako, nemôže sa s ňou rozviesť, lebo ich zväzuje „čosi“. Tie pocity. Pocity hriechu, hriechu už len myšlienkového, citového, vyvolávaného v nich. Či už ako hriechu z pohľadu tradícií, viery, kultúry. Alebo pocitu hriechu a zábran vyvolávaných čistým svedomím. Svedomím, že už len myšlienka, pocit čosi narušuje. Že pre nich a hlavne ju nie je miesto, aby sa mohli ako partneri sebe darovať. A môže len čakať. A s týmto viac menej súvisí aj druhý dôvod, neuspokojenie v cite lásky. Žena, ktorá bola doteraz „dokonalá“. Lebo bola milovaná. Tá žena je zrazu sebou vnímaná ako „chybná“, menejcenná, „nedokonalá“, veď ju nahradila iná. Muž rozhodol, že jej láska mu nestačí, pretože ak by mu stačila, nehľadal by miesto, kde svoju lásku dávať. Ale môže to byť aj naopak, že žena je v láske, tej duchovnej, skúpa, nezrelá. Muž môže strádať, lebo mu nie je dovolené, umožnené byť darom. Túto úvahu treba zobrať v kontexte tom, že v mnohých oblastiach kde je mnohoženstvo bežné, vyberajú partnerov rodičia. A čo ak by v tomto prípade nebolo umožnené rozvodu? A či už žena, alebo aj muž, by mohli len snívať, čakať, čo sa udeje. Lebo skutočná ale tajná láska dvoch ľudí by mohla byť len v nich samých prežívaná. Utajovaná. Bude niekedy vôbec vytvorené miesto pre ich lásku? Skutočná Láska nemôže zaniknúť, ale určite môže zmeniť svoju podobu, formu, ako sa realizovať. Ale to pre bývalých zamilovaných navzájom bude vyznievať tak, ako keby láska medzi nimi zomrela. Ale tento pocit budú mať len jeden voči druhému. Láska v nich bude neustále, len si ju navzájom nebudú vidieť. Nebude môcť byť videná, lebo svedomie nedovolí. Nedovolí narušovať vzťah iný, už jestvujúci. Akýkoľvek by bol, je tu. A brániť Láskou v Láske? To by určite nebola tá skutočná Láska. Táto vec je pre mňa nestále záhadou Čo sa ukrýva v duši ženy, alebo aj muža, ak je vystavený podobnému? Čo sa skrýva za vzťahom dvoch polarít? Čo je to duchovná Láska, duševná láska, platonická láska, telesná láska, celobytostná láska...? Slnko v srdci...:o)

klik a dík

. . . . http://rumko.dphoto.com/ . . . .

http://www.lukaspeterec.com

Ahojte všetci, po dlhom čase. Na začiatok, moje oneskorene želanie do nového roku - Nech celý tento rok, každý jeden Váš krok, jak jedna prečítaná kniha, k Nebu Vás dvíha...:o) K fotke. Myslím si, že pár z Vás tohto človeka už z mojich fotiek pozná, predstavovať ho nemusím. A kto nepozná, ak chce nech hľadá..:o)) Kvalita, obsah, vnem...? Tu je miesto pre Vás....vopred ďakujem...:o) Ako ináč, len pre tých otrlých..:o) Po dlhom čase, neodolal som a skúšam niečo napísať. Niečo, čo asi každý z nás pozná. Či už to zažil, alebo čítal, alebo je to v ňom, ako jeho súčasť. Denne si všímam, ako sa na seba navzájom pozeráme, ako sa k sebe navzájom chováme. Na jednom si všímame kriví nos, na druhom jeho povýšenosť, ďalší na nás útočí tvrdohlavosťou či cynizmom. Je toho veľmi veľa, čo na sebe navzájom vidíme a hlavne, nejako nám to vadí. Rovnako sa nielenže staviame, ale aj „múdre“ knihy nám radia, ako sa chovať, či vyberať si priateľov. Vraj si máme vyberať koho prítomnosť budeme nielenže zdieľať, ale mu ju aj opätovať. Ak má niekto rád prítomnosť človeka, ktorého vlastne podvedome nemá rád, ale jeho spoločnosť dáva aj jemu samému „hodnotu“, zákonite prichádzajú následky. Aké, to si asi každý ľahko domyslí. A podobne to bohužiaľ je aj v partnerských vzťahoch. Ale vrátim sa na začiatok. Ako vnímame iných, aké postoje voči nim zaujímame? Urobme si malú skúšku. Takú súkromnú, intímnu, nik jedine my sami a Boh o tom bude vedieť. Zoberme si čistý papier. Na vrch napíšme niekoho meno – člena rodiny, kamaráta, nenávideného kolegu, či človeka čo vám len ubližuje /ako sa domnievame/... Rozdeľme ho čiarou na polovicu. A teraz maximálne úprimne a otvorene! Nebojte sa, nik nás nevidí. Na ľavú stranu napíšme tie veci, vlastnosti, charakter, ktoré vnímame ako nám nepríjemné, nám ubližujúce, nedobré, proste tie čo vnímame ako negatíva. Na pravú stranu opak, čiže kladné veci. To čo sa nám na ňom páči, pre čo ho obdivujeme, máme radi, berieme ako jeho dobrú časť. Vždy niečo nájdeme aj na tom najnenávidenejšom človeku. A teraz ten papier rozdeľme cez stred na dve polovice. Zoberme si ľavú polovičku, tú „negatívnu“, a veľmi pozorne, úprimne čítajme. Pri každom slove si klaďme otázku: „Čo, koľko z tejto vlastnosti dokážem nájsť aj sám v sebe, ktorú nechcem zviditeľniť iným či sebe? Ako by som sa k nej staval, keby bola mojou súčasťou?“ Všetko, na čo prídeme si nechajme pre seba. Táto ľavá strana je určená NÁM, nie dotyčnému, koho sme takto popísali!!! A teraz zoberme pravú časť strany, tú kladnú. A opäť pozorne, úprimne, preciťujúc čítajme. A pri každom slove si položme otázku: „Môžem mať aj ja sám tieto vlastnosti? Prečo ich mám na ňom tak rád?“ Tieto všetky veci sú určené síce tiež nám, ale preto, aby sme vedeli, ako vnímať toho druhého. Sú o ŇOM!! Ukončenie. Zoberme papier s negatívami a roztrhajme ho. Papier s kladnými vecami si virtuálne zavesme pred oči a jedine cez tieto veci sa skúsme pozerať na človeka. Väčšina z vás povie – bol by som naivný, keby som sa takto na ľudí pozeral! Je to hlúposť! Ale ja som vám nepovedal, že zničením papiera ste zničili aj tie negatívne vlastnosti. Oni síce sú, ale čo sa stane, ak budem vnímať a prejavovať sa k človeku len z pohľadu týchto kladov?! Vyskúšame si to. Veď, čo keby aj ten druhý človek, začal na nás hľadieť, vnímať a prejavovať sa k nám samým LEN cez naše dobré vlastnosti, aj keď by o našich slabinách veľmi dobre vedel?! A my sami tiež?! Priatelia, členovia rodiny. Stále si myslíte, že si ich vyberáme, sami si ich volíme? Osobne si myslím, že nie. Priateľov si človek nevyberá. My si z ľudí tých priateľov robíme! Priateľov akých, priateľov čoho, to je naše vlastné dielo! Zodpovednosť máme v rukách len my sami. Ale členov rodiny si ani nevyberáme, ani si ich nerobíme. Tých dostávame. Dôvod a zodpovednosť s akou sú nám darovaní, ďaleko presahuje naše osobné schopnosti. Musím sa k nim chovať ako k Božiemu daru. Akýkoľvek sú. A oni rovnako k nám. Že sa tak nedeje? Koho súdime, koho život žijeme? Rodičia si vyčítajú, že svoje deti zle vychovali. Deti im vyčítajú, že ich rodičia ubili vo vývoji, ublížili im. Deti si vyčítajú, že nedostatočne počúvali rady rodičov. Rodičia vyčítajú deťom, že ich nedobre počúvali. Všetko toto je hriechom voči pravde! Ja ako dieťa môžem povedať len to, že som vďačný za tých rodičov, akých som dostal a že ma vychovali tak, ako ma vychovali. Rodičia musia byť rovnako vďačný za to, že mali možnosť vychovávať práve ich a cez ne dostávajú Božie dary pravdy. Aj keď by bolo len zrnko pravdy v tých výčitkách, práve tie boli, sú len našim vlastným dielom slobodnej vôle prijať, rozhodnúť sa. Vina neexistuje! Všetko sa v sekunde roztopí v úprimnej láske a vďake za to, že sme spolu práve MY! Slnko v srdci...:o)

Zdravím vás všetkých. Na začiatok sa chcem ospravedlniť, že sa nevenujem Vám a vaším fotkám tak, ako by sa patrilo. Moja myseľ a telo je preplnené kopou iného. K fotke - Laos. Krajina sa chce stať energeticky sebestačnou a buduje /neďaleko Vietnamu/ obrovskú hydroelektráreň /naša oravská priehrada je voči nej trpaslík/, presnejšiu sústavu, už dobrých pár rokov. A aj keď je takáto elektráreň jedna z najneškodnejších, za obeť takto padá obrovské územie dolín a lesov. Opäť, vzhľadom na nečakané stretnutie v akcii môj maly Oly MjuII. Slnko v srdci..:o) "Naša myseľ je ako strom a myšlienky, ktoré do nej vstupujú, sú ako vtáci. Nie je dôležité, ktorí vtáci sa na chvíľu posadia na vetvu a za chvíľu odletia. PODSTATNÉ je, ktorým vtákom dovolíme, aby si na strome urobili svoje hniezdo, domov. Neexistuje asi žiadna myšlienka, ktorú by sme nemali. Avšak tie myšlienky, ktoré na nás majú skutočný vplyv, sú tie, ktoré v našom myslení prevažujú, prebývajú." Myšlienky sú do určitej miery naším vlastníctvom. Ale ideál, duchovný ideál je ich zdrojom, ktorý vlastniť nemôžeme. My sami sa mu vzdávame ako jeho vlastníctvo. Tým však neprichádzame o svoju slobodu a nezávislosť. Aký duchovný ideál si zvolíme, také myšlienky budú v našej mysli prevažovať a skutočne na nás vplývať. Hlavné ale je, že akýkoľvek náš ideál, duchovný ideál sa prejavoval či prejavuje aj v bežnom živote, mal a má svoje kvality, vlastnosti, charakter, tvár a pretavovať tak ten duchovný ideál máme omnoho ľahšie. Lebo ho vieme chytiť za ruku a nechať sa ním viesť. Aký je váš duchovný ideál? Aké vtáky hniezdia vo vašom strome? Slnko v srdci...:o)

. . . http://rumko.dphoto.com/ . . .

Ahojte všetci, po čase. Aspoň niečo, aby ste si nemysleli, že na Vás zabúdam..:o) K fotke len toľko, že opäť v akcii môj malý kompakt OLY Mju II, Malajzia, kdesi v džungli, u priateľa môjho priateľa. To "čosi" na hlave je typické pre etnikum Temian. Už temer zabudnutá vec. Kvality som si vedomí, bolo už večer a s daždivou oblohou /nevyhováram sa!..:o)/. A teraz vy...:o) Predsa len, niečo pre všetkých, tentoraz vôbec nič moje, ale potrebujem sa podeliť. Ospravedlňujem sa, kratšie som to nedokázal urobiť. Už dávnejšie mám na mysli jeden veľmi starý „príbeh“. „Príbeh“ preto v úvodzovkách, lebo je to čosi viacej. Sú to slová o človeku, nástrahách v podobe túžob, vášní a hriechu. Slová o anjeloch. Dostal som sa k nim od kamaráta v Indonézii. Je to príbeh o anjeloch Harut a Maruti. Nie je možné sem prepísať celý príbeh. Ale chcem sa s vami podeliť aspoň o jeho časť, podstatu, kostru. Verím, že to naozaj podstatné v ňom objavíte. Kedysi dávno, ešte keď na zemi nebolo človeka, Allah sa rozhodol že práve tu na zemi. A práve ľudí vybral pre naplnenie Jeho podstaty na nej, ich ako Jeho zástupcov. Anjeli sa Ho však pýtali, prečo práve ich. Veď budú robiť len zlo, neplechu a veľa krvi pretečie! Nebudú schopní oslavovať Teba, milovať Ťa z celej svojej podstaty. Ale Allah im odpovedal: „Hľa, Ja viem, čo vy nepoznáte.“ A tak prišiel na svet Adam. A jeho učil Slovu a všetkému. Potom dal život Eve a nechal ich spolu žiť na zemi. Spolu porušili príkaz Allaha a jedli ovocie stromu. A začal sa objavovať hnev a hriech. Prišli Kain a Ábel a hriech sa množil. Začali sa rozmáhať idoly a modly. Ľudia zabudli na ich vyvolenie ako zástupcov Allaha. Anjeli sa opäť pýtali, prečo vyvolil práve ľudí ako Jeho zástupcu. Veď len zlo a hriech sa rozmáha. A On povedal, aby vybrali dvoch z nich, spoznať to, čo ako anjeli poznať nemôžu. Dokázať svoje slová, o nehodnosti ľudí. Prihlásili sa z nich dvaja najlepší – Harut a Maruti. Zostúpili na zem, prijali podobu človeka. Chodili po Babil /Babylon/ a pozorovali zvrhlosť ľudí. Hýrenie v luxuse, ženy, ľahko odeté tanečnice a opojný alkohol. A boli zhrození. Po čase začali byť unavení, začali pociťovať bolesť na hrudi a úzkosť v žalúdku. Čo to je? Pochopili, čo je to hlad a únava. Začali sa modliť a prosiť Allaha, aby ich zasýtil. A v tom zacítili vôňu pečeného mäsa. Išli tam a videli veľkú hostinu, kde všetci jedli a pili. Nevedeli však, ako ich osloviť o jedlo a tak len obďaleč stáli. Ako ich takto zbadal hostiteľ, pozval ich dnu a dal im najesť. Zakrátko pocítili úľavu na tele a radosť. Ako pozorovali ľudí, zbadali medzi nimi krásnu ženu, Zahru. Bola krásna ako mesiac v splne a oni zrazu pocítili teplo vo svojej krvi, srdci. A pocítili túžbu. V tom si uvedomili, ako zhrešili a hneď odišli urobiť pokánie Allahovi. Obaja boli v tichu a pýtali sa, čo tým čo urobili mohli poprieť Allahovo prikázanie pohľadom na veci, ktoré sú im zakázané? Harut povedal Maruti, že pre ľudské vášne sú nehodný a nemorálni voči Allahovi. Vášne sú zlé. Prečo ich ľudia majú?! Ako sa blížil večer, obaja vyšli na posvätnú horu, aby urobili pokánie za hriechy a modlili sa k Allahovi. Spolu s tmou však prišla zima, strach z temnoty, hlad a únava. A všetky tieto veci ich zahnali späť dolu, medzi ľudí. Povedali si, že musia nájsť prácu, aby si mohli zaobstarať všetko pre život. Ak boli dolu, prišli ku krásnemu domu a v ňom krásne odetých ľudí. Medzi nimi bol jeden, čo spomedzi nich vynikal. Išli tam, spolu s davom ľudí. Bolo tam veľa skvelého jedla, radosti, žien a alkoholu. Bol to palác. Z jedla si vzali, ale alkohol odmietli. Bolo to prekvapujúce, lebo boli jediný, kto tak činil. Kráľ si ich zavolal k sebe, aby ich spoznal. Harut a Maruti hovorili o práve, spravodlivosti, hriechu a zlu. Hovorili o Allahovom súde, že dopadne na všetkých hriešnikov, aj na nich, kráľa samého. Pretože na Neho zabudli. Všetci si mysleli, že budú za tieto slová popravení. Ale na prekvapenie sa tak nestalo. Kráľ ich zvolil za svojich sudcov a radcov. A tak dostali prácu, jedlo, kde bývať a už ich nemuselo trápiť to, čo pocítili na studenej hore. K polnoci ich zaviedli do ich izieb. Maruti zrazu povedal, že cíti, že zomiera. Jeho oči sa mu zatvárajú, telo nevládze. Zhrešili a budú pykať. No bol to len spánok, čo na nich po prvý krát doľahol. Ako anjeli ho nepoznajú. Ráno vstali, cítiac sa ako znovuzrodený. Prvý krát ochutnali čo je to dobrý spánok na posteli. „Mám pocit, ako keby moje telo bolo znovu vytvorené.“ – povedal Harut. Obaja sa snažili plniť Allahovu vôľu. Súdili spravodlivo, prinášali múdrosť a čistotu eho vôle na zem. Chodili medzi ľudí a oni k nim. A tak sa stalo, že opäť sa stretli s prekrásnou Zahrou. A opäť v nich zahorel oheň vášne a túžby. V oboch. Teraz sa už s ňou stretali častejšie. A oni zabudli na pokánie za svoj minulý, rovnaký hriech. Ona to vycítila. A vycítila, že je v nich niečo výnimočné. Že ukrývajú nejaké tajomstvo. Volala ich, aby išli s ňou, modliť sa, k ich modlám. Oni jej však povedali, že oni uctievajú jedine Allaha. Napriek všetkému, cit k nej prekonával všetko. Prijali jej pozvanie k nej, na jedlo. Prišli, prijali jedlo, víno však odmietali. Zahra sa začala hnevať, že odmietajú ju, jej pohostinnosť a úctu voči nim. A keďže to nechceli, napili sa. A víno opantalo ich mysle. V opojení prezradili kto sú a ich poslanie. Vtedy k nim prehovoril Allah. A oni pochopili, ako zhrešili. Stali sa hosťom hriechu. Vtedy dokonale spoznali to, aké úskalia majú dané ľudia na k ceste Allahovi. Allah povedal: „Dal som ľuďom vášne a túžby, aby im boli nielen prekážkou na ceste ku mne.“ Allah im dal na výber: „Máte na výber. Chcete byť súdení na tomto svete, alebo tam, odkiaľ prišli?“ A oni povedali: „Nie, chceme byť trestaní na tomto svete, až do súdneho dňa.“ Spolu s nimi bola potrestaná aj Zahra, pretože sa odovzdala vôli temna a tak splnila vôľu temna. Ak anjelov dostali do svojich osídiel ľudské vášne, čo človek, alebo dokonca slávni náboženský učitelia, alebo aj obyčajní ľudia ako my? Je pravda, že skutočná vojna džihád je vlastne boj proti naším vlastným vášňam. Slnko v srdci...:o)