Sedela som na lúke pri zapadajúcom slnku. A tuhľa vznikol tento záber, ako môj prvý pokus fotenia s využitím protisvetla. A pri tomto fotení sa ma zmocnil tzv. aha-efekt :) Určite takto fotí Ivkas, ľahne si do trávy a fotí v protisvetle! Takto vznikajú jej fotky! No, jasne, že táto je na míle ďaleko od jej fotiek, no aspoň som pochopila spôsob, akým sa také fotky fotia. A tak som sa skamarátila s lienkou a skúšala a skúšala. V hľadáčiku som videla také krásne obrazce svetla a jeho prechody do tmavších miest, no treba mi ešte veľa skúšania, aby som vytvorila to, čo som videla. Nevadí, na lúke je pekne aj tak, vo vetre, so zimomriavkami na nahej pokožke, s osičkou ochutnávajúcou si moju ruku a pavúčikom vo vlasoch. :) Vyskúšajte si to! :)

Tak táto fotka vznikala veľmi vzrušujúco. Sedela som na poľnej ceste a fotila na jej kraji najprv chrobáčika na kvietku. Neskôr sa k nemu priplietol lúčny koník a neskôr aj malá muška. Vietor sem-tam pofukoval a práve vo chvíli, keď tvorčeky aj svetlo aj všetko sedelo tak, ako malo, mi vlietla do záberu trávička. No, išiel ma však viete čo trafiť, ale aspoň som sa opálila a postretala kopu známych ... na aute, na motorke i na bicykli ... vraj, kde vystavujem fotografie ... no, radšej som sa nepochválila :) ... čo sa týka techniky... foťák mi neviem prečo vyhodil blesk, tak som skúšala fotiť bleskom ... hm ... no aj sa mi páči aj nie ... no som s ňou nespokojná, len námet sa mi moc páči, tak preto som ju sem dala ... napredujem aj technicky ... slimačími krokmi no predsa :)

Tento kvet je veľkou záhadou. Nemá meno. Rastie pod borovicou, kde často chodievam. Toho roku nestihol vykvitnúť do krásy. Dážď ho zošúveril príliš skoro a ani slniečko nevykuklo, aby som ho mohla odfotiť. A tak som pri nich len mokla :)

Obec Háj z vrchu Zádielskej planiny. Na kopci vpravo stojí Turniansky hrad, za ním sa nachádza obec Turňa nad Bodvou. No a cez dedinku Háj tečie potôčik, ktorý vo vyšších polohách nad dedinou vytvára kaskády a vodopády. Volajú sa hájske :) Trošku preostrená, no snáď poteší.

Dnes som bola s priateľkou pri Hájskych vodopádoch. Táto fotka je staršieho dáta a takto vyzerá vodopád za normálnych okolností. Avšak dnes som ho po dlhých daždivých dňoch a povodniach nespoznala. Stáť pod ním bolo aj nebezpečné, preto sme sa k nemu veľmi nepribližovali. Tak sme sa presunuli k najväčšiemu vodopádu č. 3 a tam to bolo ešte nebezpečnejšie. Čakali nás masy vody z niekoľkometrovej výšky. Kamene, po ktorých sa inak dá kráčať, dnes nebolo ani vidieť. Chceli sme sa kúpať, no ako na truc všade samý turista. Nakoniec odišiel aj posledný a my sme skončili v ľadovej vode. :) Bez plaviek :)

Pri Hájskych vodopádoch.

Mám ju rada, beťárku jednu :) Ak mi nelezie po chrbte :) Venujem Lulu.